reklama

Pavol Frešo nehovorí (celú) pravdu o doprave zadarmo

Keďže doteraz Pavol Frešo nezverejnil žiadny solídny prepočet, potvrdzujúci, že doprava zadarmo môže v kraji ekonomicky fungovať, napísal som tento článok, plný čísiel, v ktorom sa snažím ukázať, že to v Bratislave nevychádza.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Je smutný pohľad na človeka, ktorý pri tretej kandidatúre na predsedu kraja nehovorí o svojich výsledkoch za 8 rokov a ako na ne nadviaže, ale vsadí všetko na jednu kartu, ktorou chce prekryť svoje doterajšie neúspechy. Ale ľudský život sa nedá vtesnať iba do dopravy zadarmo, akokoľvek táto téma príťažlivo znie.

Na otázku, prečo s touto myšlienkou neprišiel skôr, keď mal na to 8 rokov, odpovedá, že najprv musel kraj dať finančne do poriadku. A chváli sa tým, že znížil zadĺženosť bratislavského kraja, na polovicu. V mesačníku Bratislavský kraj píše, že v roku 2009 bola zadlženosť kraja 46,09% z bežných príjmov, kde zadĺženosť predstavuje úvery spolu s ostatnými nevyrovnanými záväzkami. Pravda je taká, že v roku 2009 hodnotil inštitút INEKO Bratislavský kraj na prvom mieste spomedzi krajov z hľadiska finančného zdravia so zadĺženosťou na úrovni 20,11%, čo predstavovalo úvery v absolútnej výške 19,8 mil. eur. Ďalšie nevyrovnané záväzky podľa Pavla Freša predstavovali 30,2 mil. eur, teda zadĺženosť podľa neho bola v roku 2009 v celkovom objeme 50 mil. eur. Najvyšší objem úverov mal kraj v roku 2012, kedy dosiahol 42 mil. eur, čo v tom roku predstavovalo 38,69% z bežných príjmov. V roku 2016 bol objem úverov 37 mil. eur, čo vzhľadom na vyšší objem bežných príjmov znamenalo 29,76%. Ale v absolútnom objeme znížil úvery kraja o 5 mil. eur oproti roku 2012, k čomu treba pripočítať zníženie nevyrovnaných záväzkov vo výške 8 mil. eur, ktoré platil z bežného rozpočtu medzi rokmi 2009 až 2012. Takže pre zjednodušenie, z 8 rokov znížil zadĺženosť z 50 mil. eur na 37 mil. eur, alebo zo 46,09% na 29,76%, ani v jednom ani v druhom prípade to nie je na polovicu. Ale s tým si Pavol Frešo ťažkú hlavu nerobí. Na porovnanie: mne ako primátorovi Bratislavy sa podarilo znížiť zadĺženie mesta za 4 roky o 40 mil. eur a úvery v podriadených organizáciách o ďalších 30 mil. eur, pri rozpočte, ktorý je zhruba 2,5 násobný ako rozpočet kraja.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na otázku, prečo s dopravou zadarmo neprišiel skôr, by mal odpovedať ešte raz. V roku 2013 navštívil Bratislavu primátor Tallinu Edgar Saavisar, ktorý informoval o svojich plánoch na zavedenie dopravy zadarmo v meste. Mali sme k tomu spoločnú tlačovku, na ktorej som na otázku novinárov odpovedal, že po prepočte to pre Bratislavu nevychádza. Ale na rozhovoroch som kolegovi primátorovi odpovedal, že keby Bratislava mala taký rozpočet ako Tallin (v tom čase 478 mil. eur oproti zhruba 280 mil. eur pre Bratislavu), tak zavedieme dopravu zadarmo. Lebo by sme zaplatili cca 40 mil. eur výpadok z cestovného a ešte by nám 160 mil. eur ostalo na iné problémy mesta. Pavol Frešo ako predseda kraja mi vtedy nezavolal, že sa chce stretnúť s primátorom Tallinu k tejto téme, myslím, že najmä preto, že vtedy ešte netušil, že bude s touto témou kandidovať v roku 2017.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keďže Pavol Frešo do dnešného dňa nezverejnil solídny prepočet, z čoho chce dopravu zadarmo financovať pre mesto (mestská hromadná doprava), kraj (prímestská autobusová doprava) a ministerstvo dopravy (regionálna vlaková doprava), tak sa o to pokúsim s využitím všetkých jeho vysvetlení, ktoré som od neho pri rôznych diskusiách počul. Treba povedať, že jeho vysvetlenia a čísla, ktoré v nich používa, sa postupne menia, takže zjavne žiadny ustálený prepočet neexistuje, ale argumenty prispôsobuje kritike (aby to nejako vyšlo).

Začnime od počtu neprihlásených obyvateľov kraja. Pavol Frešo s obľubou hovorí, že v Bratislave žije 200.000 neprihlásených obyvateľov a v celom kraji je 300.000 neprihlásených. Je pravda, že v obciach okolo Bratislavy žijú stovky ľudí, ktorí v nich nie sú prihlásení na trvalý pobyt. Starostovia s tým bojujú tak, že nevezmú dieťa do škôlky, ak dieťa a aspoň jeden z rodičov nie je prihlásený na trvalý pobyt. Ak ide o rodinu, ktorá sa do obce prisťahovala z Bratislavy, tak obyčajne sa prihlási s dieťaťom mama a otec ostane prihlásený v Bratislave. Ak by sa aj on prihlásil na trvalý pobyt do obce, tak kraj ako taký nezíska naviac nič, lebo jeden obyvateľ mu odbudne v Bratislave a pribudne v obci. Ak v Bratislave trvalo býva rodina, ktorej niektorý člen nie je prihlásený na trvalý pobyt v kraji, tak ide o prisťahovalca z iných častí Slovenska. Ak sa ten prihlási na trvalý pobyt, tak Bratislava získa za neho daňový príjem 300 Eur, mestská časť 141 Eur a kraj 133 Eur. Ak Pavol Frešo myslí dopravu zadarmo vážne a nielen ako marketingový ťah, ako ju charakterizoval jeho mediálny partner Peter Ňuňez, tak prečo doteraz neurobil prieskum, aby zistil, koľko z tých neprihlásených patrí do ktorej kategórie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odkiaľ ale Pavol Frešo vie, že v kraji žije 300 tisíc neprihlásených občanov? Na túto otázku odpovedá tak, že to mesto Bratislava uvádza vo svojich oficiálnych materiáloch. Pýtal som sa ho aspoň na jeden taký materiál, ale neodpovedal. Odhad vo výške 200.000 ľudí, ktorí prespávajú v meste naviac oproti údaju uvádzanom o počte obyvateľov Štatistickým úradom SR, pochádza od firmy Market Locator, ktorá analyzovala anonymizované dáta z mobilných telefónov a zverejnila v máji 2017 svoju správu o tom, ako sa nafukuje naše hlavné mesto. Nevieme, koľko z nich sú študenti vysokých škôl, ktorí ak sa prihlásia na trvalý pobyt, stratia nárok na internát. Nevieme, koľkí z nich sú ľudia, ktorí sem dochádzajú na týždňovky z celého Slovenska, bývajú niekde na podnájme alebo v ubytovni, ale ich rodina a zázemie zostávajú mimo Bratislavy a nemajú záujem sa prihlásiť na trvalý pobyt, lebo svoj domov majú niekde inde. Ak Pavol Frešo myslí dopravu zadarmo vážne a nie ako marketingový ťah, mal urobiť prieskum, aby zistil, koľko ľudí treba odpočítať z tých 200.000 tisíc, lebo sa buď nemôžu alebo nechcú prihlásiť. To, že v kraji žije ďalších 100.000 ľudí, ktorí nie sú prihlásení je len odhad Pavla Freša a nie je ničím overený. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhá téma je, koľko predstavuje výpadok z cestovného pri doprave zadarmo. Keďže Pavol Frešo je vo svojom návrhu veľkorysý, tak navrhuje zadarmo MHD (ktorá ročne na cestovnom vyberie 44 mil. eur), aj keď na ňu nemá žiadny vplyv, lebo výkony vo verejnom záujme jej hradí mesto. Ďalej navrhuje zadarmo prímestskú autobusovú dopravu (ktorá ročne vyberie na cestovnom 8 mil. eur), ktorej výkony hradí kraj a tiež železničnú dopravu (odhad cestovného je 15 mil. eur ročne), ktorej výkony vo verejnom záujme hradí štát. V MHD by časť ľudí ďalej platila cestovné a Pavol Frešo používa odhad, že výpadok na cestovnom by bol 35 mil. eur.

Údaj, koľko ľudí sa musí prihlásiť, aby ich dane zaplatili dopravu zadarmo, sa u Pavla Freša líši podľa toho, kedy o tom hovoril. Raz je to 100.000, potom 55.000, najnovšie hovorí o 60.000, že toľko stačí, aby to vyšlo. Keď som mu napísal, že 60.000 prihlásených v Bratislave prinesie do mestskej pokladne 18 mil. eur, čo nestačí na pokrytie výpadku z cestovného v MHD, tak mi vysvetlil, že on započítal aj výnosy z tých, ktorí už sú prihlásení na trvalom pobyte v registri fyzických osôb, ale Štatistický úrad ich do počtu obyvateľov nepočíta (kvôli zbabranému sčítaniu ľudu v roku 2011), a to je zhruba 55.000 osôb. Keď spočítame 60.000 a 55.000, dostaneme 115.000 obyvateľov, ktorí na daniach mestu naozaj prinesú 34,5 mil. eur. Má to jeden háčik. Ako primátor som skúšal presvedčiť ZMOS, aby sa dane z fyzických osôb delili nie podľa Štatistického úradu, ale podľa registra fyzických osôb, ale sa mi to nepodarilo, lebo zhruba 60% obcí a miest má vyšší počet obyvateľov v Štatistickom úrade a pri prechode na register by stratili. Pavol Frešo nehovorí o tom, ako by starostov a primátorov v ZMOS presvedčil on a potom následne štát, len berie za samozrejmé, že s týmito prostriedkami pre svoj projekt dopravy zadarmo môže počítať. Ak by sa 115.000 obyvateľov započítalo aj kraju, tak by získal 15,3 mil. Eur, z čoho by bez problémov zaplatil stratu na cestovnom 8 mil. Eur pre prímestskú dopravu, ale už by mu nezostalo na kompenzáciu straty pre štát v železničnej doprave. Pavol Frešo to rieši jednoducho. Uveril svojmu projektu natoľko, že vo svojej najnovšej komunikácii na FB počíta s tým, že sa prihlási 270.000 obyvateľov, čo je 90% z odhadovaného počtu 300.000 neprihlásených. Vychádza pritom z toho, že v Talline sa prihlásilo podľa jeho rozhovorov s predstaviteľmi mesta 90% neprihlásených, a preto sa toľko prihlási aj u nás. Pikantné je to, že v prvých volebných novinách hovoril o tom, že v Talline sa prihlásilo 80%, teraz už pridal, že 90%. Keď som sa ho pýtal, že ako zistili v Talline, koľko bolo neprihlásených, tak na to mi nevedel odpovedať. Preto som sa to pýtal včera hovorcu mesta Tallin na diskusii, ktorú zorganizoval k doprave zadarmo Pavol Frešo v Dome kultúry Zrkadlový háj. Odpoveď hovorcu bola, že oni nepoznajú presný počet neprihlásených, len to odhadujú. A povedal, že podľa nich sa prihlásilo viac ako 50% neprihlásených, čiže to číslo je niekde medzi 50% až 100%. A teraz bomba – od roku 2013 dodnes sa v Talline (ktorý má zhruba rovnaký počet obyvateľov ako Bratislava) prihlásilo na trvalý pobyt v absolútnych číslach 32.000 obyvateľov. Ale u nás sa prihlási v celom kraji 270.000 (lebo 90%, hovorí Frešo), dokážete tomu uveriť? Na svojich 270.000 prihlásených uvádza príjem 135 mil. Eur, čo je 500 Eur na jedného daňovníka. Kde ich zobral Pavol Frešo, to nikto netuší.

Podľa Pavla Freša doprava zadarmo sa nielen zaplatí novými prihlásenými, ale ešte aj zarobí peniaze na zlepšenie dopravy, šport, kultúru mnoho iných vecí. Lebo v Talline zarobia každý rok 20 mil. eur, tak zarobíme aj my. Prečo tam toľko zarobia? Lebo v Talline na jedného daňovníka dostáva mesto takmer 1.000 eur (u nás 300 Eur). Čiže keď sa im prihlásilo 32.000 ľudí na trvalý pobyt, tak získali 32.000 mil. eur. Výpadok na cestovnom tvoril 12 mil. eur, takže naozaj získali 20 mil. naviac. U nás je výpadok na cestovnom 35 mil. eur, na jednom daňovníkovi získava mesto 300 eur, čiže ak by sa u nás prihlásilo tak ako v Talline 35.000 obyvateľov, tak je to čistá ekonomická katastrofa (strata pre mesto vo výške 25 mil. eur ročne, ktorú musí mesto vykryť z iných oblastí). Prečo? Lebo Frešo.

Ďalší argument je ten, že doprava zadarmo vraj prispeje k tomu, aby ľudia presadli z áut do verejnej dopravy. V Talline iba 1,2% presadlo, čiže ani tento argument nesedí, ak budeme považovať čísla z Tallinu za preukazné aj pre nás. Lebo hlavným argumentom Pavla Freša je, že keď to dokázali v Talline, tak to dokážeme aj my, ale neberie do úvahy rozdiely medzi oboma mestami. Preto uvádzam stručné porovnanie:

  • Obe mestá majú podobný počet obyvateľov

  • Tallinn má len ½ rozlohy mesta Bratislava

  • Tallinn má takmer 2x väčší rozpočet mesta ako Bratislava (525 mil. eur T ó299 mil. eur BA) – podľa včerajšej ústnej informácie pána hovorcu Tallinu je to v Talline už viac ako 700 mil. eur

  • Tallinn má len 2/3 výkonov (km) Bratislavy (30 mil. km Tó45 mil. vzkm BA)

  • Tallinn napriek doprave zadarmo prepraví len ½ z počtu cestujúcich v Bratislave (143 mil. Tó 246 mil. BA).

Po zavedení dopravy zadarmo sa v Talline sa o 7% zvýšil počet vozokilometrov, o 7% narástol počet cestujúcich, ale prevádzková dotácia na MHD sa zvýšila o 53%, a to z 41 mil. eur v roku 2012 na 63 mil. eur v roku 2016, hoci mesto vo svojich plánoch počítalo so zvýšením o 12 mil. eur (reálne zvýšenie bolo 22 mil. eur). Prevádzková dotácia v Bratislave pre DPB je 70 mil. eur. Ak bude mesto hradiť výpadok na cestovnom vo výške 35 mil. eur a ešte sa zvýši prevádzková dotácia podobne ako v Talline, tak bude musieť Bratislava doplácať ďalších 19 mil. eur, čo si bude vyžadovať ďalších 63.000 obyvateľov, aby to v MHD v Bratislave vychádzalo na nulu. Čiže mesto nedostalo žiadne nové peniaze na zlepšenie dopravy, na nové spoje a muselo sa prihlásiť až 178.000 obyvateľov (pretože tých 55.000 z registra fyzických osôb nemáme), čo z 200.000 neprihlásených v Bratislave je 89%. Už som uviedol, že číslo 200.000 je maximálne, lebo v ňom sú aj študenti, aj týždňovkári, ktorí majú svoj domov inde a ďaleko a na trvalý pobyt sa neprihlásia. Ak ich odpočítame, tak to ani teoreticky nevychádza a zisťujeme, že projekt je postavený na vode. Ak máte pocit, že Pavol Frešo si to celé vymyslel kvôli voľbám, ale mu to nevychádza, tak nie ste ďaleko od pravdy.

Ako Bratislava presvedčí ľudí, ktorí tu žijú a nie prihlásení, aby tak urobili? Tým, že jej mestské časti budú robiť podobné opatrenia ako okolité obce, teda prijímať deti do škôlky len ak tu majú trvalý pobyt. A tiež tým, že zavedie parkovaciu politiku, ktorá zvýhodní trvalo bývajúcich, teda rezidentov, čo je benefit, ktorý veľa ľudí privedie k tomu, aby si prehlásili trvalý pobyt (Bratislava má viac ako 500 áut na tisíc obyvateľov, takže toto bude ešte silnejšia motivácia ako verejná doprava zadarmo). Na včerajšej debate som sa dozvedel, že Tallin už skôr zaviedol zvýšené cestovné pre tých, ktorí nemajú v meste trvalý pobyt (asi o 40% oproti trvalo bývajúcim) a to mu prinieslo ďalší nárast príjmov z toho, že sa ľudia hlásili. Ak sa prihlásia ľudia na trvalý pobyt, príjmy mesta, mestských častí aj kraja sa zvýšia a samosprávy budú môcť sami rozhodnúť o tom, ako zvýšené príjmy použijú, či už to bude rozširovanie služieb v doprave, ale aj rozširovanie sociálnych služieb, skvalitňovanie školstva, lepšie podmienky pre šport a kultúru, či seniorov. V prípade dopravy zadarmo to všetko pôjde na vykrytie jednej oblasti, bez možnosti pomôcť iným oblastiam, lebo toľko ľudí, aby Bratislava ako mesto získala niečo naviac, sa neprihlási.

Naozaj, je to smutné vidieť, ako súčasný predseda vodí za nos ľudí, ktorým sa páči myšlienka dopravy zadarmo. Ľuďom sa páči, že by si prilepšili na rodinnom rozpočte a veľmi ich nezaujíma, kto to zaplatí, aj keď vedia, že nič nie je zadarmo a niekto to zaplatiť musí. Zodpovedný politik by mal vedieť povedať, ako chce takýto projekt vykryť, lebo ak to neurobí (a Pavol Frešo to neurobil), tak je to naozaj len predvolebný ťah. 

Milan Ftáčnik

Milan Ftáčnik

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vysokoškolský pedagóg. Kandidát na poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave Zoznam autorových rubrík:  Moje názory

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu