reklama

Starostovia v kraji: treba riešiť dopravu a obmedzené finančné zdroje

Ako kandidát na predsedu Bratislavského kraja sa chcem stretnúť sa so všetkými starostami a primátormi v kraji a diskutovať s nimi, aké majú očakávania vo vzťahu ku kraju na najbližších 5 rokov. Už ich bolo 55 a tu sú výsledky:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Najväčší problém kraja je doprava

Ako najväčší problém kraja rezonuje doprava. Na jednej strane je to rastúci počet áut, ktorých počet na tisíc obyvateľov v Bratislave je väčší ako vo Viedni. Prejazdy áut dosahujú najvyššie intenzity na Slovensku a autá každé ráno stoja v kolónach prakticky na všetkých príjazdoch do Bratislavy. Riešením záťaže, ktorú autá prinášajú do stredu miest a obcí kraja je najmä budovanie obchvatov miest, ako aj zákaz prejazdu nákladných automobilov cez obce. Tam, kde je v blízkosti diaľnica, je možné získať obchvat vybudovaním ďalšieho nájazdu na ňu (ako je to v Malackách, Stupave, resp. po prebudovaní mostu Blatné v prípade Senca). V Pezinku je nutné vybudovať plánovaný, ale dlho odkladaný obchvat, ktorý bude preložkou cesty II. triedy, teda je to zodpovednosťou kraja. Žiaľ, súčasný predseda Pavol Frešo za roky, čo sa obchvat pripravuje, nezabezpečil ešte ani projektovú dokumentáciu, a to nehovorím o povoleniach. V prípade Bratislavy bude obchvatom vybudovanie nultého okruhu zatiaľ južnou časťou diaľnice D4 a tiež riešenie ďalších obchvatov obcí formou rýchlostnej cesty R7. K tomu patrí aj vyriešenie problému kolektorov pri rozširovaní diaľnice D1, ktoré sú zapísané v územnom pláne kraja. V týchto všetkých projektoch musí byť kraj aktívny, aj keď viaceré sú zodpovednosťou štátu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Integrovaná doprava ako riešenie rastúcich nárokov na dopravu

Ale skutočným riešením narastajúcich dopravných potrieb obyvateľov je budovanie fungujúceho systému verejnej dopravy. V Bratislavskom kraji je to integrovaná doprava, ktorá integruje do jedného systému vlakovú dopravu, prímestskú autobusovú dopravu a mestskú hromadnú dopravu. Ak v tejto trojici hrá kľúčovú úlohu vlak, tak je to preto, že železnica má od ostatnej dopravy oddelené koľaje a veľmi rýchlo sa dostane bez čakania v zápchach prakticky až do centra mesta. To vyžaduje na jednej strane zvýšiť kapacitu vlakov, aby obslúžili väčšie množstvo cestujúcich a na druhej strane dostupnosť vlakovej zastávky. Keďže koľajnice idú obvykle mimo zastavanej zóny, diskutovali sme so starostami najmä o tom, ako uľahčiť ľuďom prístup na stanicu, či už vybudovaním parkoviska, cyklochodníkom, alebo autobusovou linkou, ktorá ich tam privezie. Tam všade musí hrať aktívnu úlohu kraj v spolupráci s konkrétnou obcou. V Bratislave treba pre posilnenie verejnej dopravy využiť potenciál koľajovej dopravy, ktorá, ak nemáme metro, je základom budovania systému mestskej hromadnej dopravy. Na jednej strane to znamená budovanie nových zastávok na existujúcich železničných tratiach a k tomu prestupné miesta na MHD, ako to bude v Devínskej Novej Vsi, Vrakuni alebo Petržalke. Na druhej strane to znamená budovanie nových električkových tratí. Bratislava ich má 40 km, rovnako početné Brno ich má 80 km. V Bratislave sme vybudovali za posledných 25 rokov 2,4 km novej trate do Petržalky a mesto pripravuje ďalšie 4 km trate až na Janíkov Dvor. Ale územný generel dopravy identifikoval ďalších 22 možných nových električkových tratí, takže mesto by sa malo snažiť aktivizovať zdroje, či už európske fondy, alebo zdroje v rámci verejno-súkromného partnerstva, aby čo najskôr začalo s prípravou a výstavbou ďalších tratí. Mesto Bratislava by nemalo mlčať, ale povedať svoje zámery vo výstavbe nových tratí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nová výstavba len s občianskou vybavenosťou

Ďalším problémom kraja je územný rozvoj. Tak ako počúvam od starostov o plánoch na novú výstavbu na juh a juhovýchod od Bratislavy, kde by mali pribudnúť tisíce nových obyvateľov kraja, tak si uvedomujem, že sa už nesmie opakovať negatívny príklad Čiernej vody. Teda budovanie bývania bez akejkoľvek vybavenosti, za ktorou potom noví obyvatelia cestujú do najbližšieho centra a zaťažujú existujúcu dopravnú infraštruktúru. Preto je naliehavé premietnuť do záväznej časti územného plánu kraja a potom aj územných plánov obcí, že na istý počet obyvateľov musí byť zabezpečená škôlka, následne aj škola, zdravotné stredisko a ďalšie verejné služby, ktoré majú byť dostupné v mieste bydliska. Najmä škôlky sú ďalší vážny problém v jednotlivých obciach kraja. Niekde majú situáciu vyriešenú, lebo im pomohla vládna dotácia na rozširovanie kapacít. A keďže nemajú teraz neumiestnené deti, tak nemôžu čerpať ďalšie peniaze ani od vlády ani z európskych fondov, hoci vedia, že počet obyvateľov aj s deťmi im bude stúpať. Niekde pomáha spájanie, kde spoločne viacero obcí rieši tento problém, najmä vtedy, ak jedna obec je primalá na to, aby to zvládla sama.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bratislavský kraj je bohatý len na papieri, samospráve chýbajú finančné zdroje

Podľa štatistiky je Bratislavský kraj 5. najbohatším krajom, ak meriame hrubý domáci produkt (HDP) na jedného obyvateľa. Bolo veľa diskusií o tom, či toto je najlepší ukazovateľ ekonomickej sily regiónu, lebo v praxi sa to bohatstvo neprejavuje. Skôr naopak, lebo samosprávy, teda obce a mestá v našom kraji, nemôžu čerpať európske fondy v takom rozsahu ako ostatných 7 krajov. Starostovia upozorňujú na problém s peniazmi na vybudovanie kanalizácie, ktoré dosahujú 3-6 mil. na jednu obec, s vybudovaním či rozširovaním škôl aj škôlok, lebo v Bratislavskom kraji nám pribúdajú deti, najmä na základe migrácie. Zhodli sme sa na tom, že tu by mal pomôcť štát a vyčleniť osobitné zdroje či už v Envirofonde, alebo v štátnom rozpočte, ktoré budú určené pre Bratislavský kraj, lebo ten ich nemá odkiaľ získať a problémy má podobné ako ostatné kraje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Len spoločný prístup všetkých môže vyriešiť problémy kraja 

Spoločný alebo integrovaný prístup bude nutný na riešenie väčšiny problémov, s ktorými sa mestá a obce stretávajú v oblasti dopravy, územného rozvoja, školstva, zdravotníctva či sociálnej starostlivosti, či fnancovania. Teda v oblastiach, kde významnú úlohu hrá aj kraj ako aktér, schopný zvládnuť problémy presahujúce hranice jednej obce alebo jedného mesta. V stretnutiach so starostami a primátormi budem pokračovať a potom vám predstavím konkrétne riešenia, ktoré je reálne v najbližších piatich rokoch zrealizovať na území Bratislavy, ako aj v okrese Malacky, Pezinok a Senec. Spoločným úsilím kraja, štátu a jednotlivých miest a obcí či mestských častí.

Milan Ftáčnik

Milan Ftáčnik

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vysokoškolský pedagóg. Kandidát na poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave Zoznam autorových rubrík:  Moje názory

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu