reklama

Dva roky Iva Nesrovnala: Obrovské sklamanie

Dňa 14. novembra 2014 bol do funkcie primátora zvolený Ivo Nesrovnal. Ľudia mu uverili, že pod jeho vedením bude mesto fungovať lepšie, ale dnes cítia obrovské sklamanie. Pozrime sa na to, čo sa mu za prvé dva roky (ne)podarilo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Financovanie Bratislavy. Primátor Nesrovnal má to šťastie, že na toto volebné obdobie zvýšila vláda Roberta Fica ešte v roku 2014 podiel samosprávy na dani z príjmov fyzických osôb (DPFO). Vďaka tomu v roku 2015 dostala Bratislava o 12,9 mil. eur viac oproti roku 2014, v roku 2016 o ďalších 6,6 mil. eur viac oproti roku 2015, na rok 2017 očakáva o ďalších 8 mil. eur viac oproti roku 2016 a v roku 2018 to má byť o ďalších 5 mil. eur viac, čo za štyri roky znamená len na DPFO o 92,4 mil. eur viac oproti minulému volebnému obdobiu s úrovňou roku 2014. K tomu treba pripočítať vyššiu daň z nehnuteľností v roku 2017 o 4 mil. eur a takisto aj v roku 2018, čo dáva spolu 100 mil. eur. Kde sa tieto dodatočné peniaze prejavia v zlepšení života v meste? Zatiaľ ich veľmi nevidno. Ak ste si mysleli, že z týchto peňazí zníži primátor aj zadĺženie mesta bez jeho organizácií, tak opak je pravdou: toto zadĺženie sa za dva roky neznížilo a na rok 2017 sa ide zvýšiť o 7 mil. eur. Druhé šťastie primátora Nesrovnala je predsedníctvo Slovenska v Európskej únii, vďaka ktorému získal jednorazový príspevok vlády na opravu ciest vo výške 14 mil. eur. Samotný primátor bol presvedčený, že ani zvýšené príjmy z DPFO ani z dane z nehnuteľností nebudú stačiť na riešenie všetkých problémov mesta, preto v lete 2015 sľúbil, že predloží na jeseň tzv. Bratislavskú deklaráciu, kde chcel navrhnúť riešenie dlhodobého financovania hlavného mesta. Dodnes nebola predložená. Rovnako ako návrh priorít, čo chce dosiahnuť za 4 roky v meste. Tie predložil primátor v júni 2015, po kritike poslancov materiál stiahol a dodnes ho znovu nepredložil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nominácie do mestských podnikov. Tu potvrdil primátor svoje manažérske „kvality“. Pred voľbami tvrdil, že politické strany súhlasili, že v podnikoch nebudú mať svojich nominantov. Tak sa primátor rozhodol presadiť nominantov, ktorých by nominoval najmä on a pokúšal sa cez svojho poradcu podplatiť poslancov. Tí odmietli jeho návrhy a výsledok je takýto: všetky miesta v predstavenstvách a dozorných radách okrem jedného sa obsadili tak ako doteraz politicky, teda na základe návrhov politických strán, na princípe pomerného zastúpenia. Novinkou malo byť obsadenie miest predsedov predstavenstiev a súčasne generálnych riaditeľov podnikov na základe konkurzov, s verejným vypočutím kandidátov. To by bol pozitívny krok, ale zvrhol sa na frašku, pretože sa ukázalo, že bolo dopredu jasné, kto tie konkurzy vyhrá. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hlavná stanica. Pred voľbami energicky presadzoval vyriešenie hlavnej stanice výpoveďou zmluvy s investorom a vypísaním súťaže, ako má priestor pred stanicou vyzerať. Po voľbách otočil o 180 stupňov, nevypovedal zmluvu, len upravil priestor pred stanicou a čaká na koniec roku 2016, kedy zmluva vyprší. Ale architektonickú súťaž na novú podobu priestoru pred stanicou doteraz nevypísal, takže za toto volebné obdobie sa na stanici už nič nezmení. Ak máte pocit, že nás primátor oklamal, nie ste ďaleko od pravdy.

PKO. Oklamal nás aj pri PKO. Pred voľbami hovoril o tom, že vypracuje projekt Dunajskej promenády aj s projektom PKO. Po voľbách opäť otočil o 180 stupňov a navrhol poslancom budovu PKO predať investorovi za 1 euro na základe materiálu, ktorý ráno v deň zastupiteľstva dostal od investora. Tým vydal budovu na zbúranie a súčasne sa mesto vzdalo všetkých možností na ovplyvnenie toho, čo bude namiesto PKO stáť. To je úplne hanebné a mesto to nikdy doteraz v žiadnom inom prípade neurobilo. Prečo to urobil, keď 4 roky ako poslanec presadzoval zachovanie celého PKO, to vie len sám primátor Nesrovnal. Prečo zatajil poslancom, že mesto má šancu vyhrať súdny spor s investorom a nechal si od neho nadiktovať podmienky dohody, to si už môžeme len domýšľať. Ale túto hanbu, podozrenie z ovplyvňovania jeho rozhodnutí a porušenie svojho volebného programu zo seba už nikdy nezmaže.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zbabrané spustenie etapy integrovanej dopravy. Primátor Nesrovnal spolu so županom Frešom zabudli na svojich voličov a nechali svojim zastupiteľstvám schváliť návrh najprv na zníženie zľavy pre zdravotne postihnutých zo 100% na 50% a po kritike médií zase jej zvýšenie na 90% z ceny lístka. Podobne popreháňali seniorov nad 70 rokov a zaviedli tzv. seniorpasy na preukazovanie nároku na bezplatnú dopravu. Tí museli stáť v dlhých radoch a vybavovať si doklad, ktorého účel im nikto zrozumiteľne nevysvetlil. Preto som inicioval petíciu, aby sa seniorom zjednodušilo predlžovanie seniorpasu a pre budúcnosť pripravilo mesto také riešenie, aby seniorovi stačil jeden doklad, a to občiansky preukaz. Mestské zastupiteľstvo s tým vyslovilo súhlas.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Strata petičných hárkov pri petícii k hazardu. Prvý krát za 25 rokov sa obyvatelia mesta spolu s politikmi zmobilizovali natoľko, že zhromaždili potrebných viac ako 130 tisíc podpisov pod petíciu Stop hazardu v meste. Mal to byť úspech aj pre primátora Nesrovnala, ktorý bol predsedom petičného výboru, ale zvrhlo sa to na ďalšie sklamanie. Z magistrátu niekto ukradol časť petičných hárkov, čo možno čítať ako snahu zabrániť prijatiu zákazu hazardu v Bratislave. Primátor dodnes nevysvetlil, ako sa to mohlo stať, kde boli hárky uložené a ako sa s nimi nakladalo. Namiesto toho sa pokúšal obviňovať starostov, že mu odovzdali menej hárkov ako tvrdia. Dodnes nepovedal ani to, aké prijal opatrenia, aby sa to už nikdy nezopakovalo. Tento postoj zatajovania zo strany primátora je ďalšia hanba pre mesto pod jeho vedením. Stala sa chyba, ale primátor sa k nej nedokáže chlapsky postaviť.

Zmiznutie lukratívneho mestského majetku. Ďalšie výhovorky vytiahol primátor v kauze bazéna pri tuneli, ktorý sa stratil z mestského majetku. Tým, že mesto nereagovalo včas na právnu výzvu, poskytlo výhodu druhej strane, ktorá sa roky usilovala získať tento areál do svojho vlastníctva a mesto sa tomu roky bránilo. Teraz Bratislava prišla nedbanlivosťou primátora o lukratívny priestor, ktorý mohla zhodnotiť omnoho lepšie ako ho takouto podivnou cestou darovať bezodplatne súkromnému investorovi.

Nefunkčnosť magistrátu a kritika starostov. To sa za 25 rokov ešte nestalo. Všetkých 17 starostov sa zhodlo na verejnej kritike toho, ako veľmi nefunguje magistrát pod vedením primátora. Zhodli sa na tom všetci, aj keď sú z rôznych politických strán, dokonca aj tí, čo sú z bývalej materskej strany primátora – SDKÚ. Primátor urobil na magistráte rozsiahle čistky, na základe zoznamov, ktoré sa pripravili ako za Dzurindu na ministerstve zahraničných vecí. Nečudo, veď riaditeľa magistrátu robí Dzurindov spolupracovník pán Maruška. To, že za viacerých ľudí nemajú náhradu, to už verejnosť nevie, ale prejavuje sa to vo výkonoch magistrátu. K tomu treba pridať to, že podpísanie spisu u primátora trvá niekedy aj pol roka a máme obraz toho, ako nefunguje magistrát pod vedením manažéra Iva Nesrovnala. A keď poslanci na zastupiteľstve povedia, že mnohé veci neriadi primátor, ale jeho poradca pán Ježovica (tiež z Dzurindovej ministerskej zostavy), tak sa primátor ani neohradí, čím potvrdzuje, že to asi je pravda. 

Neschopnosť komunikácie: Parkovacia politika a poplatok za rozvoj. Za dva roky sa jasne ukázala ďalšia vlastnosť primátora Nesrovnala, a to je neschopnosť komunikovať. S poslancami, so starostami, s verejnosťou, s obyčajnými ľuďmi. Hovoria o ňom, že je sociopat, že nikomu nedôveruje a nehľadá riešenie v diskusii, ale tlačí svoju predstavu bez ohľadu na argumenty úradníkov, starostov či poslancov. Poslanci sa už viackrát v hlasovaní postavili proti primátorovi, či to bolo pri postupe nominácií do mestských podnikov, alebo naposledy pri parkovacej politike. Keďže materiál nebol dodiskutovaný pred zastupiteľstvom, tak sa priamo na zasadnutí objavilo niekoľko zásadných pozmeňovacích návrhov, ktoré sa potom riešili v zákulisí v dlhých prestávkach. Tam údajne primátor nevystupoval ako líder, ktorý má svoju predstavu a chce pre ňu získať poslancov, ale akceptoval prakticky akýkoľvek poslanecký návrh, len aby parkovacia politika bola schválená. Rovnako ho obišli starostovia, ktorí si presadili svoju predstavu o narábaní s poplatkom za rozvoj a o deľbe jeho výnosu medzi mestské časti a mesto. Ak sa nediskutuje, ak sa trpezlivo nehľadajú najlepšie riešenia, tak na to môže mesto len doplatiť. 

17. miesto v transparentnosti miest. Ak výsledkom predošlého volebného obdobia okrem zníženia dlhu mesta a získania viac ako 300 mil. eur z európskych fondov do Bratislavy bola aj otvorená samospráva mesta a zlepšenie pozície mesta v rebríčku transparentnosti miest, tak za primátora Nesrovnala klesla Bratislava o viac ako 10 miest dolu. A to napriek tomu, že viaceré mestské časti sa v transparentnosti výrazne zlepšili, pre mesto to zjavne nie je priorita.

Podozrenia z korupcie alebo staré časy sa vracajú. Hovorí sa, že na úrad sa vrátili praktiky z čias primátora Ďurkovského. Tu nehovorím o úradníkov, ale o vrcholných predstaviteľoch mesta. Investori si neradi spomínajú na obdobie, keď za záväzné stanoviská k investičnej činnosti museli zaplatiť, lebo inak ich dostali neskoro, alebo ich nedostali vôbec. Objavujú sa signály, že sa tie časy vrátili. Záväzné stanoviská musí pred podpisom primátora podpísať aj riaditeľ magistrátu a údajne ten ich zdržiava dovtedy, kým ho dotknutý investor nenavštívi. Ak by to tak bolo, tak by to bola veľmi zlá vizitka pre mesto a najmä pre primátora, ak by takú prax toleroval.

Čo sa podarilo. Za pozitívny výsledok prvého roku primátora považujem aktivity mesta k dokončeniu Starého mostu. Trochu mi ten dojem kazí to, že hlavná dopravná inžinierka Kratochvílová, ktorá sa za mesto o to najviac zaslúžila, bola vyhodená tesne pred dokončením stavby, bez jasného vysvetlenia. Za pozitívny výsledok druhého roku považujem opravy ciest, na ktoré prispela vláda z peňazí na predsedníctvo a peniaze dalo aj mesto z tých navýšených príjmov, ktoré má k dispozícii. 

Ak dáme na misku váh čo sa podarilo a čo sa nepodarilo, tak po dvoch rokoch vychádza primátor Nesrovnal naozaj ako obrovské sklamanie. Na nápravu má ešte ďalšie dva roky, ale veľkú šancu na to nevidím. 

Milan Ftáčnik

Milan Ftáčnik

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vysokoškolský pedagóg. Kandidát na poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave Zoznam autorových rubrík:  Moje názory

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu