Zlepšili sa podmienky na život v Bratislave?

Autor: Milan Ftáčnik | 22.8.2014 o 9:31 | Karma článku: 4,52 | Prečítané:  1407x

Analytická jednotka britského The Economist zistila, že Bratislava patrí do desiatky miest sveta, kde sa najviac zlepšili podmienky na život za ostatných päť rokov. Možno čakáte, že ako úradujúci primátor sa budem snažiť využiť toto hodnotenie. Ja tak ale neurobím.

Predovšetkým si po toľkých rokoch v komunálnej politike veľmi dobre uvedomujem, že hodnotenie podmienok na život v meste je - úplne oprávnene - výsostne subjektívna vec. Premieta sa do nej množstvo faktorov a prirodzene, časť z nich súvisí aj so stavom mesta, resp. miesta, kde človek žije, pracuje, trávi čas. Asi inak kvalitu života vníma šofér stojaci každé ráno v zápche na moste a inak obyvateľ lokality s lepším spojením s centrom, alebo s novým klimatizovaným trolejbusom. Inak mladá rodina, ktorej sa podarilo dostať dieťa do dobrej škôlky, alebo ktorej postavili blízko pri dome nové ihrisko. Inak ju bude vnímať cyklista, ktorý sa už dostane do práce bez auta či MHD. Alebo inak človek, pri ktorého bydlisku práve začali stavať nový bytový komplex. A samozrejme rovnako platí, že rôzni ľudia odlišne hodnotia kroky a rozhodnutia mesta. Šoféri zámer vybudovania parkovacieho domu v podzemí v centre mesta privítajú, ekologickú aktivisti ho kritizujú. Obidve strany oprávnene. Užívatelia MHD inak vidia zriadenie buspruhu, vďaka ktorému už ich spoj nemešká, opačne to vidia šoféri áut. A tak ďalej, takýchto príkladov je nespočetné množstvo. Pri akomkoľvek rozhodnutí je niekto spokojný, niekto menej. 

Úlohou vedenia mesta, primátora a poslancov je vyvažovať tieto záujmy tak, aby ich rozhodnutia a kroky z mesta robili - dlhodobo udržateľne - lepšie miesto pre život pre čo najväčšiu časť jeho obyvateľov. Inak povedané, musia vedieť, čo s mestom, mať program, víziu, a tú postupne napĺňať. My tak konáme.

Najväčšiu časť energie aj zdrojov – najmä európskych, ale aj mestských - sme v uplynulých štyroch rokoch venovali projektom v najproblematickejšej oblasti, mestskej doprave, kde sme jasne povedali, že odľahčiť autami preplnené ulice mesta – a pomôcť tak aj šoférom - je možné len skvalitnením verejnej dopravy a budovaním cyklistickej infraštruktúry. Preto nakupujeme nové električky a trolejbusy, po dlhých rokoch rozširujeme električkovú sieť novou traťou do Petržalky, ktorá jediná ráno bez zápchy na moste dopraví Petržalčanov do centra, preto opravujeme zanedbané električkové trate v Dúbravke a už aj na Hlavnú stanicu, či budujeme nové trolejbusové trate atď. Niekto môže povedať, že sme to mali urobiť skôr a nie až na záver volebného obdobia. Lenže pred štyrmi rokmi nebola Bratislava ani oprávneným prijímateľom v rámci Operačného programu Doprava, takže najprv sme museli presvedčiť Európsku komisiu, že podporovať verejnú dopravu v našom meste má zmysel a až potom sme sa mohli uchádzať o finančnú podporu na tieto projekty.

Rovnako sme povedali, že Bratislava sa musí stať maximálne otvoreným a transparentným mestom, ktoré minimalizuje priestor pre klientelizmus a korupciu. Do praxe sme zaviedli 60 konkrétnych opatrení, odporúčaných Transparency International Slovensko. Nechcem tu robiť odpočet našich výsledkov, ale mohol by som menovať množstvo ďalších projektov, ktorými sa snažíme postupe zlepšovať kvalitu života v našom meste. Viac aj tu: www.ftacnik2014.sk.

Ale pred vyhodnocovaním dôležitosti rôznych zámerov a vyvažovaním záujmov stála v našom meste pred nami ešte jedna úloha, asi najvážnejšia: finančné ozdravenie mesta. Mesto bolo v takom stave, že si nemohlo z vlastných zdrojov dovoliť financovať ani jeden väčší rozvojový projekt, takže bez finančného ozdravenia by akékoľvek udržateľné zvyšovanie kvality života v Bratislave nebolo mysliteľné. Viem o tom, že šetrenie nie je populárne, lebo niekde treba zobrať a ľudia to cítia na tom, čo si mesto môže dovoliť, ale som pevne presvedčený, že zníženie dlhu mesta až o 40 mil. eur bolo jediné možné zodpovedné riešenie.

Aby som sa ale vrátil k hodnoteniu The Economist. Nepreceňujem ho, lebo viem, že v ňom aj položky, na ktoré vedenie mesta nemá priamy vplyv. A viem aj to, že v tých v ktorých má, máme v Bratislave ešte veľa práce, kým si budeme môcť povedať, že problémy sme zvládli. No jeden účel publikované hodnotenie predsa len má. Je dobrou, pretože nezaujatou a nestrannou odpoveďou tým, ktorí sa snažia pred voľbami nahovoriť ľuďom, že to s našim mestom ide úplne, ale úplne dolu vodou.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?